Pomazanie chorých

V našej farnosti vysluhujeme sviatosť pomazania chorých na spomienku Lurdskej Panny Márie, 11.februára vo všetkých kostoloch farnosti.
Okrem toho jednotlivo možno o vyslúženie tejto sviatosti požiadať vždy, keď človek cíti zhoršenie zdravotného stavu, resp. pred vážnejšou operáciou a samozrejme v nebezpečenstve smrti.

Bolesť a choroba sú kríže, ktoré neustále patria k najväčším problémom človeka. Choroba sa nedotýka len tela, ale zasahuje celého človeka – telo, dušu i ducha. Mnohých to môže viesť k nepokoju, skľúčenosti, strachu a izolácii. Ide tu o udalosť na hranici – závislosti na živote.

Cirkev svojou materinskou láskou nezabúda na svoje deti, ktoré sa ocitnú v takejto situácii. Odjakživa patrila starostlivosť o chorých k jej základným charakteristikám. Sám Ježiš ju nabáda: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a zaodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma.“ Teda starosť o chorých sa zameriava tak na poslúženie, vyslúženie sviatostného pomazania, ako aj na modlitby spoločenstva za svojich chorých (Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, por. Jak 5,16a).

Samotná návšteva chorého spojená s pomazaním má za úlohu ho posilniť a uzdraviť. Je možné túto sviatosť prijať aj viackrát. Napríklad pred ťažkou operáciou alebo keď sa stav výrazne zhoršil. Odporúča sa ju prijať aj ľuďom v pokročilom veku, hlavne ak im ubúdajú sily.

Vysluhovateľom sviatostného pomazania chorého sú biskup a kňaz. Koná sa vkladaním rúk, modlitbou a mazaním olejom chorých na čele a rukách chorého. Chorý tak prijíma sviatostnú milosť, ktorá mu napomáha vo viere prijať chorobu a v nádeji v uzdravenie čeliť neúspechom či zúfaniu.

Táto sviatosť sa udeľuje živým, nikdy nie už mŕtvej schránke človeka, v ktorej sídlila nesmrteľná duša.

Je potrebné pred udelením pomazania prijať sviatosť zmierenia alebo aspoň oľutovať všetky hriechy, previnenia.