Krst

Krst je iniciačná sviatosť – sviatosť duchovného znovuzrodenia. Cez ňu sa stávame Božími deťmi a zároveň aj členmi Kristovej Cirkvi. Okrem toho, že sa stávame Božími deťmi, odpúšťajú sa nám všetky hriechy a tresty za ne. Táto prvá sviatosť v nás vzbudzuje nadprirodzený život a dostávame milosť pomáhajúcu, aby sme boli opravdivými kresťanmi.

Samotná sviatosť nám vtláča aj nezmazateľný znak. V skratke by sme mohli povedať o sviatosti krstu, že je to prvá sviatosť, ktorú človek prijíma. Oslobodzuje ho od hriechu, rodí sa ako Božie dieťa a nezmazateľným znakom sa pripodobňuje Kristovi, stávajúc sa členom Cirkvi.

Krst nemožno vziať späť ani ho stratiť. Takže sme natrvalo začlenení do spoločenstva Cirkvi. Vystúpenie z Cirkvi je prípustné len po organizačnej stránke (štátne právo).

Poznáme aj tzv. krst túžby. Nejde tu o sviatosť, ale o to, že každý človek má právo na spásu. Tá sa zaručuje prijatím krstu, ale nevylučuje jeho neprijatím – nevedomosť.

Každý človek môže krstiť. Kresťan krstí na základe vlastnej viery a človek mimo Cirkvi na základe viery Cirkvi. Poznáme krst súkromný a slávnostný. Súkromný sa koná v nebezpečenstve smrti. Používa sa voda a formula krstu: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.

Pri slávnostnom krste sú ešte prípravné modlitby, znaky a pomazanie olejom katechumenov (pre uzdravenie a lepšie pochopenie radostnej zvesti) a po krste dodatočné obrady – mazanie krizmou (účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade) a odovzdávanie symbolov (svieca, biele rúcho).

Slávnostný krst môže udeliť biskup, kňaz alebo diakon. Uskutočniť by sa mal vo farskom kostole alebo tam, kde sa nachádza krstný prameň.

Poznáme aj podmienečný krst. Ten sa vykonáva vtedy, ak nie je istota, že bol udelený alebo chýbala podstatná časť (voda).

Každý pokrstený má mať aspoň jedného krstného rodiča, ktorý mu má byť oporou pri duchovnom raste. Pri krste spolu s rodičmi vyznáva vieru za dieťa a zaručuje sa za jeho duchovnú formáciu.